Jdi na obsah Jdi na menu
 


Prvá počítačová generácia

Spočiatku počítače boli vyvíjané školami alebo vynálezcami za podpory vlády a bohatých patrónov. Vynálezci sami obsluhovali počítač. Iba tak ho mohli používať ďalší vedci, inžinieri alebo vláda. Vstup počítačov do sveta komercie je jednou z charakteristík prvej generácie počítačov.
Prvý počítač. ktorý našiel uplatnenie v obchode a priemysle bol univerzálny, automatický počítač UNIVAC. Vyvinuli ho J. Presper Eckert a J. Mauchly, tvorcovia ENIACU, rýchle našli komerčné využitie počítača. Títo dvaja vedci formovali a sprivatizovali spoločnosť a navrhli výrobnú dielňu pre Univac. Avšak, pre nedostatok finančných prostriedkov ju predali spoločnosti Remington-Rand Comporation. Ako prvá začala využívať výhody Univacu vláda, no veľmi skoro sa našlo jeho využitie v obchode a priemysle.
Počítač nebol limitovaný na jeden účel. Môže počítať inventár, kalkulovať mzdovú listinu, monitorovať príjmové účty a kontrolovať hlavnú účtovnú knihu. Napriek tomu, že niekoľko tuctov ľudí obsluhovalo počítač, UNIVAC a iné počítače prvej generácie robili prácu za mnoho účtovníkov a účtovných revízorov. Teda spoločnosť môže oceniť počiatočnú investíciu a zamerať sa na nákup počítačov a zakúpenie tuctu špecializovaných programov, pre zvýšenie presnosti a rýchlosti práce a efektívnejšie využitie personálnych zdrojov. Účtovníci a účtoví revízori nemuseli celé dni a hodiny kontrolovať účty. Ich novou úlohou bolo tlmočiť dáta vytvorené počítačom. Teda použitie počítačov prvej generácie v biznise nemalo dôsledok zníženia veľkého počtu zamestnancov, ale zmenu úlohy v zamestnaní.
Počítače prvej generácie používali elektrónky, zavedené Atanasoffom a Berrym. Elektrónky sú elektrické spínače, ktoré pracujú oveľa rýchlejšie ako v počítači Mark 1 mechanické spínacie zariadenia. Stroje s elektrónkami môžu vykonávať tisíc individuálnych operácii za sekundu, pomalšie ako dnešný štandard, ale na svoju dobu rýchlejšie. Bohužiaľ elektrónky sa prehrievali, čo zapríčinilo, že sa skoro vypálili. To spôsobovalo časté poruchy a krátke elektrické výkyvy. Počítače prvej generácie mali klimatizované vnútro. Vnútorné priestory mali veľmi veľké, pretože sa v nich nachádzalo viacero elektrónok rôznych veľkostí. Typický počítač prvej generácie mal veľkosť obývacej izby. So skorým príchodom počítačov prvej generácie, prišli i dierne štítky podobné tým, ktoré sa používali pred rokom 1800. Ich počiatočné významy boli zamerané na vstup a výstup dát. Čítačky diernych štítkov, ktoré mohli prečítať nepatrné dierky vyrazené do štítku, mohli spracovať až 130 znakov za sekundu (opäť pomalšie ako dnešné počítače, ale prekvapujúco rýchlejšie ako počítače v roku 1950). Počítače prvej generácie nemali pamäťové zariadenie, ktoré poznáme u dnešných počítačov. Veľa skorých počítačov používalo magnetickú bubnovú na uskladnenie a spracovanie údajov.

Software počítačov prvej generácie

Mal niekoľko nedostatkov závisiacich od rôznych typov úloh, ktoré mohli tieto počítače vykonať. Najviac počítačov prvej generácie mohlo vykonávať jednoduchý program limitovaný nastavením údajov. Na začiatku boli všetky programy v binárnom kóde. Programy, ktoré používali príkazy nuly a jednotky sa nazývali "počítačové jazyky". Písanie programov v počítačových jazykoch boli extrémne náročné, veľa času sa strávilo drobnou prácou a programy často obsahovali chyby.
V roku 1951 Dr. Grace Hopper, kolega Howarda Aikena, ktorý bol zamestnaný ako námorný úradník, vyvinul nový počítačový jazyk, aby pomohol rozriešiť tento problém. Hopperove skladanie jazyka robilo reálnejším písanie krátkych správ alebo kódov, ktoré úplne zmenilo série núl a jednotiek v počítačovom jazyku. Dr. Hopper vyvinul program nazývaný compiler (prekladajúci program), ktorý prekladal symbolický jazyk do binárneho jazyka počítača. Pomocou tohto objavu sa počítač mohol programovať oveľa ľahšie. Napriek tomu písacie programy pre počítače prvej generácie zostali všeobecným problémom.

Charakteristika počítačov prvej generácie.

. Elektrónky
. Veľa operatórov na obsluhu počítača
. Magnetická bubnová pamäť
. Dierne štítky
. Strojový jazyk
. Assembler

ENIAC (1943-1946) vynikol na Pensylvánskej univerzite v USA prvý elektrónkový počítač. Využili sa pri ňom nové technické prvky na výpočet balistických tabuliek
COLOSS (1943) používal sa na rozšifrovanie tajných nemeckých kódov.
UNIVAC (1950)
Universal Automatic Computer

prvý počítač, ktorý pracuje na základe programu, ktorý je uložený v pamäti počítača a nie na diernzch štítkoch alebo na magnetickej páske

LEO (1951)
Lyons' Electronic Office
 prvý komerčný počítač

Počítače druhej generácie

Druhá generácia, ktorá začala okolo roku 1959, až do polovice 1960, bola charakterizovaná používaním tranzistorov namiesto elektrónok. Tranzistory robili tú istú prácu ako elektrónky, ale boli menšie a rýchlejšie, potrebovali menšiu elektrickú energiu, boli viac hodnovernejšie a poskytovali oveľa väčšiu pamäť pre skladovanie inštrukcií a počítanie. Počítače druhej generácie mohli vykonávať viac ako 230 000 operácii za sekundu. Oproti tomu počítače prvej generácie iba 3500 až 1700 operácii za sekundu. Pretože tranzistory potrebujú menej energie ako elekrónky (asi 1/100 energie), druhá generácia počítačov bola nenej nákladná na obsluhu ako jej predchodcovia..
Tak ako počítače prvej generácie, počítače druhej generácie boli obmedzované v typoch a množstve úloh, ktoré mohli vykonávať. V tejto generácii počítačov boli v obchode najpoužívanejšie hlavne účtovnícke programy. Vo väčšom obchode a v priemysle boli to práce v dávkach - veľké skupiny dát sa spracovávali počas jednej doby. Napríklad: spoločnosť zhromažďovala faktúry za dobu týždňa a uložila všetky tieto dáta pre spracovanie na jeden deň. Tento typ spracovania dát sa nazýva dávkové spracovanie (batch processing). Používalo sa na spracovanie mzdového listu, inventáru, splatnej faktúry atď. Dôležité bolo používanie externej pamäti na ukladanie dát. Pamäťové bunky boli oveľa rýchlejšie a spoľahlivejšie ako tie, ktoré sa používali v prvej generácii. Jeden z prvých typov elektronického ukladania dát bol založený na malom magnete okrúhleho tvaru, nazývaného ferit (core). Feritová pamäť bola rýchlejšia a viac spoľahlivejšia ako bubnová pamäť používaná v počítačoch prvej generácie. Počítače druhej generácie sa vyznačovali využívaním feritovej pamäte.
Ďalší dôležitý rozdiel bol v zavedení nezávislých off-line zariadení. Nemali trvalú komunikáciu s počítačom, ale boli k dispozícii, keď ich počítač potreboval. Napríklad keď počítač potreboval dáta z čítača diernych štítkov, čítač bol aktivovaný, dáta prečítal do počítača, a potom ostal v nečinnosti, až kým počítač nepotreboval opäť dáta. Dáta mohli byť poslané do nezávislej tlačiarne, a počítač mohol opäť začať spracúvať ďalšiu skupinu dát.
Jedným z off-line médií bola magnetická páska. Eckert a Mauchly vyvinuli tento typ média pre počítače prvej generácie, ale počítače druhej generácie boli prvé, ktoré to využívali vo veľkom rozsahu. Počítače mohli posielať informácie na pásky, na ktorých sa informácie ukladali a neskôr sa mohli vložiť z pásky späť do počítača. Vloženie bolo oveľa rýchlejšie s magnetickými páskami ako so štítkami. Informácie vkladané cez dierne štítky mohli byť vkladané 130 znakov za sekundu, počítač používajúci magnetickú pásku mohol čítať viac ako 6500 znakov za sekundu.
Ďalší pokrok začal počas druhej generácie a ešte dnes zaujímavý bol vývoj magnetického disku. Spracovanie magnetickej pásky bolo pomalšie, pretože na obnovenie informácií magnetickej pásky počítač musel čítať pásku postupne (sekvenčne). Počítač číta pásky zo začiatku pásky až po miesto, kde boli informácie uložené. S diskami počítač mohol pristupovať k žiadúcim informáciám priamo, tak disk mohol oveľa rýchlejšie pracovať.

Druhá generácia počítačového softwaru

Počas druhej generácie počítačov sa začali vyvíjať programovacie jazyky. Programovacie jazyky hovoria počítaču čo robiť v jazyku, ktorý sa veľmi podobá hovorenému jazyku. Programovacie jazyky majú vysvetľovať ľuďom, kým počítačový jazyk má vysvetľovať len počítaču. Programovacie jazyky počítače prekladajú do binárneho kódu cez špeciálne programy nazývané prekladače. Prekladač je program, ktorý prekladá inštrukcie napísané v programovacom jazyku na príkazy priamo zrozumiteľné počítaču. Hlavné výhody programovacích jazykov sú, že programy sa ľahšie píšu a tiež pomáhajú redukovať programovacie chyby. Počítačový jazyk, ktorý je používaný v obchodnom styku, je často odlišný od počítačového jazyka používaného vedcami. Pre túto príčinu odlišné programovacie jazyky sú vhodné pre špecifické typy užívateľov a aplikácií. Niektoré z programovacích jazykov sa vyvíjali počas tohto obdobia zahrňujúceho COBOL, obchodne orientovaného jazyka, a FORTRAN, vyvíjaného firmou IBM pre vedcov a inžinierov.
V vývojom vyšších programovacích jazykov úzko súvisí vývoj inštrukcií navrhovaných na kontrolu počítačových zdrojov. S vývojom off-line zariadení inštrukcie museli byť vyvíjané tak, aby mohli posielať alebo prijímať informácie do týchto zariadení, keď boli on-line. Tieto inštrukcie sú nazývané operačné systémy. Prvé operačné systémy boli primitívne. Modernejšie operačné systémy museli počkať na vývoj tretej generácie počítačov.

Charakteristika počítačov druhej generácie.

. Tranzistory
. Magnetické pásky
. Magnetická feritová pamäť
. Čítače diernych štítkov
. Tlačiarne
. Hromadné spracovanie dát
. Zavedenie programovacích jazykov vyššej úrovne
. Operačné systémy

TRADIS (1955) prvý tranzistorový počítač obsahoval 800 tranzistorov v Bell Laboratories v spoločnosti Texas Instrument. John Bardeen, v 1956 ocenený Nobellovou cenou za fyziku za objav tranzistorového efektu 

IBM 650 (1954)

Firma IBM začala ako prvá masovú výrobu počítačov. Za 15 rokov sa predalo 1500 takých počítačov.

Minipočítač PDP-8 (1965) 
vyvinutý firmou Digital Equipment, stál 20000 dolárov

Tretia generácia počítačov

Vývoj a používanie integrovaných obvodov znakom tretej generácie výpočtovej techniky . Táto generácia trvala od roku 1964 až do roku 1970. Integrovaný obvod pozostáva z tisícok obvodov vytlačených na malú silikónovú kartu nazývanú čip (chip).
Výhoda čipov je tá, že jednoduchý čip môže nahradiť tisíce tranzistorov. Používaním integrovaných obvodov počítače mohli vykonať viac ako 2.500.000 operácií za sekundu. Integrované obvody sú viac spoľahlivé ako tranzistory, pretože používajú menej elektriny a majú dlhšiu životnosť.
Ďalším dôležitým krokom vo vývoji tretej generácie počítačov bolo predstavenie rodín počítačov (family computers). Najdôležitejší detail je, že rodiny používajú rovnaké čipy a podieľajú sa na rovnakom operačnom systéme alebo metóde kontrolovania počítača. Počas roku 1960 IBM vyvinulo jednu z prvých počítačových rodín, série centrálnych počítačov nazývaných System/360. IBM System/360 alebo S/360 pozostával zo šiestich vzostupne kompatibilných počítačov. Vzostupne kompatibilný znamená, že programy mohli fungovať na malých počítačoch 360 a tiež na väčších počítačoch 360.
Pre túto kompatibilitu obchod mohol začať s malým počítačom a postúpil k väčšiemu počítaču bez nutnosti zmeniť software a preškoliť počítačových operátorov. Táto vlastnosť bola zvlášť atraktívna pre mnohých menších obchodníkov s menším kapitálom ako veľké firmy. IBM predalo viac ako 30 000 týchto sérií počítačov typu System/360.
Neskôr IBM vyvinulo novšiu sériu rodín počítačov 370. Tieto série 20 počítačov s doplnkovým hardwarom a softwarom boli tiež vzájomne kompatibilné. Teraz opäť firmy mohli začať s malými počítačmi a potom pokračovať s väčšími a výkonnejšími počítačmi.
Dnes ďalšie firmy ponúkajú rodiny vzájomne kompatibilných centrálnych počítačov, ale IBM bol prvý, kto to tak urobil. IBM vznikol z firmy nazývanej CTR (Computing-Tabulating-Recording Corporation) v roku 1924. Niekedy nazývaný "Big Blue".
So svojimi rodinami počítačov IBM si zabezpečili svoju pozíciu na čele počítačového priemyslu. Hoci veľa firiem kupovalo počítače, ďalšie stále neprestávali cítiť potrebu investovať do vlastných systémov. Ďalší vývoj tretej generácie diaľkových počítačových terminálov umožňoval týmto firmám spájať sa do jednoduchých veľkých centrálnych počítačov. Títo diaľkoví užívatelia, ako napríklad malé firmy, mali platiť vlastníkovi veľkého počítača poplatok za dobu, počas ktorej používali centrálny počítač. Malé firmy mohli napríklad používať diaľkový terminál na robenie svojich faktúr, alebo malý školský obvod mohol používať diaľkový terminál na zoznam miestností alebo študentov.
Najdôležitejší detail je, že zamestnanci v malých i veľkých firmách nestrácali zamestnanie s počítačmi počas tejto generácie. Začala sa objavovať nepatrná zmena vo firemnom manažmente . Počítače umožňovali firmám zachovať presné kópie záznamov. Toto viedlo k zmene úloh zamestnancov v spoločnosti. Napríklad účtovníci s prístupom k počítaču mohli stráviť viac času interpretáciou účtovníckych informácii a vytvárať doporučenia pre vlastníkov firmy. V tom čase veľa majiteľov malých firiem sa obávali, že ich opustia ich účtovníci. Ak účtovník opustil firmu, majiteľ nebol schopný v krátkom čase zaučiť nového zamestnanca. S príchodom počítačov stačilo nového zamestnanca zaučiť správne vkladať údaje do počítača a obsluhovať účtovnícky program.
Ďalšia dôležitá vlastnosť počítačov tretej generácie bolo zvýšené používanie magnetických diskových zariadení na ukladanie dát. Magnetický disk je vynikajúci pretože umožňuje priamy prístup k dátam a nie, ako to bolo predtým sekvenčne. Priamy prístup k dátam podstatne zvýšil rýchosť výpočtu.

Tretia generácia počítačov - software

Počas tretej generácie počítačov boli vyvinuté nové programovacie jazyky ako BASIC, ktorý sa dal ľahko naučiť a bol na všeobecné použitie. Ďalší bol PASCAL. Pretože tieto programovacie jazyky sa dali ľahko naučiť a používať, veľa počítačových užívateľov si mohli vytvoriť taký program, ktorý potrebovali.
Dôležitá pre túto generáciu bola práca na skvalitnení operačných systémov, ktoré sa objavili počas druhej generácie. Operačné systémy spracovajú dáta novým spôsobom. Prvá a druhá generácia počítačov spracovávala dáta dávkovým spôsobom a v dannom čase vykonávali iba jednu úlohu. Rýchosť spracovania dát tiež ovlyvňovala rýchosť vstuných a výstupných zariadení. Operačné systémy tretej generácie umožňujú spracovávať na počítači niekoľko úloh súčasne, viacúlohový operačný systém (multitasking) a s prideľovaním času (time sharing). Každá úloha sa nachádza v malom segmente. Ak je ukončená jedna úloha, výsledok pošle na disk, terminál, tlačiareň alebo nejaké ďalšie zariadenie. Počítač nie je v nečinnosti, pokiaľ sa prečítajú dáta z pomalého vstupného zariadenia, ale pokračuje v ďalšej úlohe. Operačný systém tiež umožňuje pristupovať viacerým užívateľom k tým istým dátam súčasne, napr. v knižniciach, na letiskách.

Charakteristika počítačov tretej generácie.

. Integrovaný obvod
. počítače s možnosťou rozšírenia (výmena alebo doplnenie ďalších komponentov)
. diskové mechaniky
. nižšia cena
. vylepšený operačný systém
. multitasking
. on-line prístup
. prideľovanie času

IBM 360 (1964)

Firma Burroughts (1968) vyvinula prvé počítače s integrovanými obvodmi
 V2500, V3500

Počítače štvrtej generácie

Miniaturizácia integrovaných obvodov je charakteristická pre švtrtú generáciu. (od 1970 podnes). Mikročíp alebo mikroprocesor vykonáva milióny operácii za sekundu. Firma Ingel Corporation vyvinula prvý mikroprocesor, ktorý nazvala 4004, neskôr to bol o rok neskôr 8008 Éru mikropočítačov zahájil mikroprocesor Intel 8080. Vážil iba niekoľko gramov a zaberal niekoľko štvorcových centimetrov. V porovnaní so skoršími počítačmi to bol obrovský prevrat. Elektronický číp je v dnešnej dobe výkonnejší, ekonomicky dostupnejší a je menší ako minca.
Ďalšia dôležitá vlastnosť štvrtej generácie počítačov je ich neobyčajne rozsiahle využitie. Počítače môžeme nájsť skutočne v každej malej firme, v každej škole a v miliónoch domácnostiach, pretože sú pomerne lacné. Štvrtá generácia počítačov dáva na výber aplikácie podľa účelov, nie len obmedzené aplikácie (ponúka napr. počítanie potravinárskych účtov, automobilovým firmám pomáha starať sa o design nových modelov, atď.). Mikropočítače sa používajú na úradoch, vo veľkoobchodoch, v rôznych servisoch a vo všetkých druhoch podnikania.
Rozvoj mikroprocesorov bol sprevádzaný rozvojom ďalšieho hardvéru. Čo sa týka podstaty pamäte, moderné mikropočítače používajú pre vnútornú pamäť polovodiče (metal-oxide semiconductor MOS). Je to špeciálny číp, ktorý zásobuje veľké množstvo informácií na veľmi malé miesto. Obvody polovodičovej pamäte sú veľmi podobné mikroprocesoru pripojenému k silikónovým čípom. Polovodiče sú veľmi rýchle, avšak sú nestále, teda, pokiaľ je polovodič vypnutý, stráca všetko, čo je v ňom uskladnené.
Všetky rozvojové stupne technológií sprevádza pokrok v používaní externej pamäte a uskladnenie dát na disk. Mikropočítače používajú okrem disku malý "floppy disk" ako formu prídavnej pamäť pre uskladnenie dát. S mikropočítačmi, počítačovými programami muselo existovať aj pravidelné ukladanie do pamäte (v určitých intervaloch), pretože pamäť môže dosiaľ neuložené dáta stratiť a to vtedy, ak sa predčasne sám vypne. Dáta teda môžu byť uskladnené na disku pre neskoršie použitie.

Štvrtá generácia počítačov - software.

dôležitým softvérovým rozvojom štvrtej generácie počítačov sú databázové systémy. Databázové programy dovoľujú užívateľom počítačov zásobené dáta uložiť do iných formátov. Fakulty a univerzity, napríklad, používajú databázové programy na zásobovanie informácií o študentoch a usmerniť dáta podľa rôznych ciest (napr. podľa mena, bezpečnostného čísla atď.)
BASIC a Pascal, rozvinuté v priebehu tretej generácie, sú ideálne pre domáceho mikropočítačového programátora a používanie týchto programovacích jazykov je prospešné pre rozvoj mikropočítačov.

Charakteristika počítačov štvrtej-generácie.

. miniaturizácia integrovaných obvodov
. mikroprocesor
. MOS pamäť
. dátové komunikácie
. modemy
. floppy disky
. hard disky
. mikropočítače
. rozličné programové aplikácie
. rozšírenie operačných systémov

1975 študenti Bill Gates a Paul Allen tvorcovia populárneho programovacieho jazyka BASIC pre osobný počítač ALTAIR
(Beginners All-Purpose Symbolic Instruction Code)

Firma Commodor (1977) vyvinula svoj počítač PET Personal Electronic Translator 

 

V tom istom roku sa začal vyrábať aj Apple 2

IBM PC (1981) 

Piata generácia počítačov

Čo je príznačné pre rozvoj piatej generácie počítačov? Sme v piatej generácii? Bude mať každá domácnosť počas piatej generácie počítač? Bude snáď mikropočítač tejto generácie dôverný vo všetkom? Jedno tvrdenie je, že počítače piatej generácie budú mať dôležitú funkciu v domácnostiach. Iné tvrdenie je, že počítač piatej generácie nebude dostupný ľuďom až kým nebude vedieť vyvodzovať, usudzovať a učiť, teda kým nebude mať inteligenciu.
Nech sa v ďalšej generácii stane hocičo, bude to pre ďalší rozvoj vzrušujúce. Nové technológie budú riešiť mnoho dnešných každodenných problémov. Ale predsa, s celým pokrokom technológie prídu aj nové obmedzenia a problémy.


 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Koment

(Brutus, 5. 10. 2009 10:35)

Dobryyyy, ale na vasilaika nemate